Nezhasínaj!

Na prvý pohľad milá a vážena vdova, v skutočnosti žena, ktorá verila v silu okultizmu a nadprirodzena. Pre sled tragických udalostí, ktoré ju počas života zasiahli, nadobudla presvedčenie, že je prekliata. Aby pred zlými duchmi ochránila nielen seba, ale aj svoju rodinu, rozhodla sa zabíjať. Leonarda Cianciulli sa kvôli svojim paranojám a následne sériou vrážd, ktoré v 30. rokoch 20. storočia vykonala, stala najznámejšou ženou v Taliansku. Dodnes si ju dejiny pamätajú ako La Saponificatrice di Correggio, teda mydlovú babu. Jej prípad je považovaný za jeden z najznámejších prípadov kriminálnej histórie v Taliansku vôbec a stále je predmetom mnohých psychologických a kriminologických štúdií. Tie sa zaoberajú motiváciami, ktoré Leonardu viedli k tomu, aby z obetí vyrábala mydlá či koláčiky. Tie potom rozdávala známim a susedom. Leonarda svoje činy nikdy neoľutovala. Verila, že iba takto mohla naplniť svoj osud. V ženskej väznici strávila zvyšok svojho života. Nátroje, ktoré na spracovávanie obetí a následnú výrobu mydiel používala, sú dodnes vystavené v kriminologickom múzeu v Ríme.PS: Báť sa je povolené!Scenár: Michaela MaterákováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

V obci Moldava nad Bodvou, východne od Košíc, sa nachádza nie veľmi známa jaskyňa. Vstup do nej je ukrytý v kamennom previse a je taký úzky, že sa cez neho dospelý človek ledva pretlačí dnu. Ak sa mu to aj podarí, čaká na neho temný labyrint plný klaustrofobických chodieb, v ktorých sa dá veľmi ľahko stratiť. Hoci je jaskyňa kvôli bezpečnosti od roku 1984 pre verejnosť uzatvorená, je už niekoľko desaťročí predmetom skúmaní archeológov. Počas vykopávok tu objavili pozostatky z rôznych historických období, pričom najstaršie majú takmer 7 000 rokov. Vtedy v jaskyni pravdepodobne pobývali pravekí ľudia. Okrem fragmentov keramiky sa v Moldavskej jaskyni našli aj ľudské kostry a rôzne drobné predmety, ktoré naznačujú, že v stredoveku v nej došlo k tragédii. Moldavská jaskyňa nie je len geologicky a archeologicky zaujímavým miestom, ale aj lokalitou plnou histórie, mýtov a nevysvetlených udalostí, ktoré nám dokážu priblížiť už len príbehy. Vypočujte si epizódu o trúchlivom osude vojaka Juraja, ktorý v stredovej Bitke pri rieke Slaná čelil neľútostnému osudu s Tatármi. Jeho boj o prežitie je pripomienkou, že svetlo si vždy nájde cestu tam, kde je odhodlanie prežiť.PS: Báť sa je povolené!Scenár: Petra StračiakováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Nie je to tak dávno, čo vydajadychtivé ženy verili, že si pravú lásku dokážu pričarovať. Pomáhali si riekankami, bylinkami, rituálmi či rôznymi „magickými“ predmetmi. Jedným z nich bol aj sivý kameň. Povera o Sivom kameni je známa najmä v slovenských a českých tradíciách. Tento kameň je často spájaný s magickými a mystickými vlastnosťami, najmä v kontexte ochrany a predpovedania budúcnosti. V niektorých regiónoch sa tiež verilo, že ak si žena nájde Sivý kameň a nosí ho pri sebe, napríklad v náhrdelníku alebo ako amulet, môže jej to pomôcť pri hľadaní pravého partnera.Tento kameň sa tiež v niektorých verziách považuje za prostriedok na ochranu lásky, aby vzťah bol stabilný a odolal vonkajším vplyvom. Ak sa kameň vráti do pôdy alebo ho niekto stratí, môže to podľa niektorých verzií znamenať neúspech v láske alebo ukončenie vzťahu. Vypočujte si príbeh Zuzany, ktorá si za pomoci čarov chcela pripútať muža. Tie mu však zobrali to najcennejšie, čo mal – jeho dušu. Scenár: Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Fenomén „pojedača hriechov“ predstavuje historický rituál, ktorý sa vykonával v rôznych častiach Európy, najmä na Balkáne, v Anglicku, Walese a aj v niektorých oblastiach Slovenska. Tento zvyk bol spojený s posledným pokáním a očistením duše zosnulého, kedy si Pojedač hriechov vypočul nevyspovedané hriechy zosnulého. Následne cez rituál konzumácie chleba, ktorý bol predtým položený na tele umierajúceho, mal prijať jeho hriechy, a tak ho očistiť. Tento rituál bol sprevádzaný odmenou pre pojedača hriechov, avšak jeho duša zostávala „poškvrnená“. Tradícia sa líšila v závislosti od regiónu a postupne zanikla v dôsledku zmien v náboženských a spoločenských praktikách. Vypočujte si príbeh študenta Jakuba, ktorý pre chlapčenskú nerozvážnosť a ilúziu rýchleho zárobku zapredal svoju dušu. CREDITS || Scenár: Petra Stračiaková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová